V našom živote môže prísť obdobie, keď máme pocit, že Boh nás navždy opustil. Väčšina z nás pozná situácie, kedy sme zažili pocit najhlbšieho zúfalstva. Takéto ťažké chvíle sa označujú ako temné noci duše. Vtedy strácame akúkoľvek nádej, že by sa náš život mohol zmeniť k lepšiemu. Ak ste to zažili, tak určite viete, o čom píšem. Ak nie, tak sa pripravte, že raz to môže prísť. Zmocní sa Vás pocit, že nič nefunguje, všetko je proti Vám, nikto Vás nemá rád, tento život nemá zmysel, podceňujete sa, vidíte všetko čierne, pociťujete neskutočne bolestivý smútok a únavu zo života. Tým všetkým som si párkrát v mojom živote prešla. Mám pre Vás dobrú správu. Vlastne nie dobrú, ale vynikajúcu.
Ste na správnej ceste. Nič lepšie sa Vám nemohlo stať. Viem, znie to šialene, ale je to tak. Poďme si to rozobrať. Keď sa nám darí, všetko ide hladko, všetko nám vychádza, berieme to, aspoň teda väčšina z nás, ako samozrejmosť. Nemáme potrebu na sebe akýmkoľvek spôsobom pracovať, niekam sa posúvať. Dobré časy nás veľa nenaučia. A úprimne? Kto z nás žije celý svoj život úplne bez problémov?
Keď som skončila v Španielsku ako bezdomovec, mnoho ľudí, aj mojich najbližších ma súdilo. Nechápali, že sa nechcem vrátiť na Slovensko a radšej budem na ulici. Mnohí sa za mňa hanbili. O mnoho ľudí som vtedy prišla. Ale už vtedy som bola v štádiu hľadania seba samej, preto som sa rozhodla v Španielsku ostať aj napriek tomu, že ľudia o mne rozprávali nezmysly. Stále som nemala jasno, čo mám v živote robiť, akou cestou sa vydať. Verila som, že na ulici nájdem odpovede na svoje otázky. Chápala som, že nič sa nedeje náhodou. Aj to, že ma kamarát oklamal s prácou v Španielsku a ja som sa ocitla v chatrči na brehu Atlantického oceána, som brala ako znamenie zhora. Duchovná cesta je dlhá, ťažká a bolestivá. Zbaviť sa starého spôsobu myslenia, postojov k sebe, k peniazom, k ľuďom a celkovo k celému fungovaniu našich pocitov, je náročné. Môže to trvať roky, každý z nás má svoje tempo. Niekto to zvládne skôr, niekto neskôr. Ale dôležitý je výsledok. A uvedomenie si toho, že zlé veci sú darom z nebies, nie trest. Je to šanca sa zastaviť, porozmýšľať o sebe, o svojom živote a o zmenách, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby sme začali žiť život, po ktorom naozaj túžime my, a nežijeme život druhých, ale ten svoj vlastný. Život, ktorý nám prináša pokoj a mier v duši. Ak toto pochopíme, už nikdy viac nebudeme nešťastní, nech sa deje čokoľvek. Pretože už vieme, že jedine my máme svoj život v rukách a naše rozhodnutia a činy ovplyvňujú náš šťastný a spokojný život.
Ja ďakujem za každú prekážku, za každý problém, pretože viem, že Boh, (pre neveriacich Vesmír), mi ukazuje, že som odbočila z cesty, ktorú mám naplánovanú na svojej pozemskej púti. Každý z nás tu má svoju vlastnú cestu. Na tento svet sme sa prišli rozpamätať, čo sme sa naučili v minulých životoch a zdokonaľovať sa v tom. Ak ideme inou cestou, prídu prekážky, aby sme pochopili, že táto cesta nie je správna. Keď som toto počula prvýkrát pred mnohými rokmi, tak som sa smiala. Podľa mňa to bola hlúposť. Verte mi, dlho mi trvalo, kým som tomu začala veriť. A či je to naozaj pravda, že prekážky a problémy sú znamením zhora? Možno nie, ale viera v to, že dokážem prekonať čokoľvek, čo mi príde do života, tak mi to za to stojí. Či to pravda je alebo nie, konečne verím sebe a svojej ceste, ktorú som si sama zvolila.
V tom je tá krása života. Ak pochopíme, že všetku silu sveta máme v sebe a že dokážeme prekonať akúkoľvek prekážku, tak sme zvíťazili a môžeme do konca nášho života žiť tak, ako len chceme.
Slavka Gloria Bendita