Dlhé roky som mávala pocit, že som tu zbytočná. Narodila som sa asi na inej planéte a akýmsi nedopatrením som sa ocitla na Zemi. Nerozumela som ľudskému správaniu, bolo mi cudzie. Až som sa jedného dňa ocitla na ulici v Španielsku a začala moja dlhoročná cesta snahy pochopiť zlobu, utrpenie, násilie, závisť a závislosť. Tam toho bolo tak veľa, že som to v určitých etapách nedávala. Nechcela som viac žiť. Robila som všetko pre to, aby si ma Boh vzal k sebe. No on ma tvrdohlavo odmietal až do doby, kedy som pochopila, že zabiť sa je pre mňa ťažšie ako začať žiť spokojný život. Dostala som toľko šancí ako málokto. Rozhodla som sa, že sa k svojmu životu otočím tvárou, nie chrbtom ako doteraz a postavím sa za seba bez strachu a s vierou v seba a svoju silu.
Zlo na ulici ma valcovalo, nasávala som ho ako špongia vodu. Ja sama som sa stala zlou, až som sa začala nenávidieť. A nenávidela som aj svet okolo seba. Jediné, po čom som túžila, bola pomsta. Zlo som už videla všade, aj tam, kde žiadne nebolo. Bola som ako posadnutá diablom.
Jedného dňa prišiel zlom. Povedala som si, že už nechcem byť zlá, práve naopak. Chcem byť dobrá ako predtým. Pochopila, som, že ulica ma mala naučiť sa nebáť. A to sa aj podarilo. Ale nemala som sa stať zlou. Práve naopak. Malo ma to ešte viac posunúť k životu bez boja. Zlo bolo pár rokov mojou súčasťou a a nebolo to nič príjemné.
Dnes viem, že som mala viac šťastia ako rozumu. Šťastie je niečo, čo si musíme zaslúžiť a trpezlivo na sebe pracovať. Šťastie už nehľadám, ale si ho tvorím. Dnes smelo vyhlasujem, že som šťastná, pretože som sa naučila milovať seba, svet okolo seba a aj svoj život. A neprináša mi len pozitívne veci, kdeže. Prekážok je neúrekom. Len som sa naučila ich neriešiť zlom.
Áno, šťastie existuje…
Viac sa dočítate v mojej knihe Šťastie na ulici, ktorú si viete zakúpiť v našom eshope.
Veľa šťastia, priatelia.
Slavka Gloria bendita.