Pred ôsmimi rokmi som absolvovala cestu na bicykloch po Európe. Píšem o nej v mojej knihe Šťastie na ulici. Bolo to neskutočné dobrodružstvo. Túžila som si to raz zopakovať. Keď sa ma priatelia pýtali, čo chcem na svoju 50-ku, ktorú o pár dní oslávim, mala som jasno. Zorganizujem si cestu na bicykloch po Slovensku. A nebude to len také obyčajné dobrodružstvo. Cesta musí mať svoj hlbší zmysel. 
1.mája 2024 štarujeme z Nitrianskych Hrnčiaroviec, pôjdeme na Fiľakovo, Ptrukša, Snina, Stropkov, Poprad, Brezno, Banská Bystrica a našu cestu ukončíme v dedinke Veľká dolina, kde nám pán starosta Borík pomôže slávnostne a veľkolepo našu cestu ukončiť.
Vybrali sme 5 rodín, kde majú ťažko zdravotne postihnutého člena rodiny, jeden útulok, volá sa Na konci sveta a jednu mladú šikovnú dámu z Brezna, ktorým chceme vyhlásiť verejnú zbierku na transparentný účet nášho občianskeho združenia. 
Rodiny sme vybrali vo Fiľakove, Snine, Stropkove, Poprade a vo Veľkej doline. Je to krásna dedinka v Nitrianskom okrese. 

Rada Vám predstavím Dominika, ktorý so mnou túto cestu absolvuje. Tu je jeho príbeh: 

„Volám sa Dominik Matula, mám 26 rokov a bývam v Šajdíkových Humenciach, malej dedinke na Záhorí. Mám dvoch súrodencov , všetci traja sme sa narodili predčasne, no iba u mňa sa prejavili zdravotné problémy. Už pri narodení som mal poškodený zrak, ako 2- ročný som mal deviatky dioptrie. Dva roky som strávil v nemocnici viac času ako doma. Nemocnicu som neznášal, preto si moja skvelá maminka vybavila ubytovanie v Bratislave, aby so mnou mohla byť každý deň. Vďaka nej som sa tam cítil takmer ako doma. Ako som rástol, bolo nám povedané, že jedného dňa stratím zrak úplne. Pravdepodobne okolo veku mojej osemnástky. Dnes mám 26 rokov, 17 dioptrie, ale vďaka môjmu strážnemu anjelovi (Slavka) už viem, že uvidím navždy.
Keď som bol malý, moji rodičia sa ma snažili psychicky pripraviť na to, že jedného dňa príde tma. Veľmi som sa pre to trápil, tá predstava bola hrozná. Po piatu triedu som chodil na základnú školu v Golianove, ale práve kvôli zraku som bol šikanovaný. Preto som sa rozhodol, že prestúpim do internátnej školy v Bratislave. Mal som 12 rokov. Vďaka tejto škole som sa naučil Brailove písmo, ako aj orientáciu v priestore. S rodinou som sa videl raz za dva týždne, keďže v tej dobe sme na tom finančne neboli veľmi dobre. A práve vďaka týmto okolnostiam som začal byť stále viac samostatný. Keď som oslávil 17 rokov, stále viac som myslel na svoj čierny deň. Môj sen bol aspoň raz vidieť more, kým oslepnem. Túžil som po tom celým svojim srdcom. V tom čase moja mamina spoznala na Facebooku Slavku, ktorá vtedy žila v Španielsku. Vypočula si náš príbeh, zaplatila letenky pre našu rodinu a ubytovala nás u nej. Môj sen sa splnil. Videl som more. Ku koncu pobytu sme sa rozprávali, že by tu bola možnosť operácie laserom, ale nemali sme na to peniaze. Slavka mi stále opakovala, že nebudeme veriť lekárom a uvidíme navždy. Po návrate na Slovensko mi zaplatila vyšetrenie, kde mi povedali, že operácia v mojom prípade nie je možná, ale zrak by sa mi zhoršovať už nemal.
O rok na to som si povedal, že keď som dostal druhú šancu na svetlý život, tak precestujem svet. Opýtal som sa kamarátky Eleny, či pôjde so mnou. Žila síce od výplaty k výplate, ale súhlasila. Začalo sa dobrodružstvo. A tak som začal cestovať po Európe, dnes mám takmer všetky krajiny Európy prejdené. Počas týchto ciest, ktoré som absolvoval autostopom, som začal natáčať videá a uverejňovať ich na sociálnych sieťach. Ľudia ma začali sledovať, po pár rokoch som sa začal živiť točením takýchto videí, ľudia ma zastavujú na ulici, chcú sa so mnou fotiť a rozprávať. Splnil som si ďalší sen – stal som sa influencerom.
Dnes sa chcem poďakovať hlavne mojej mamine, Slavke a Elene. Ďakujem sám sebe, že napriek čiernej prognóze som veril, že uvidím navždy.
Pochopil som, že ak chceme lepší svet, musíme začať u seba. Preto sa dnes snažím pomáhať, kde sa dá. Pomáhať nezištne, bez očakávania odmeny. A užívam si život. Ak by sme sa riadili týmto pravidlom, svet by bol krajší a lepší.
Teším sa, že môžem so Slavkou absolvovať túto cestu a verím, že sa nám podarí šíriť dobro všade, kde prídeme.
Dominik Matula, známy ako Odveci7. „

Dominik je známy Tiktokár, má cca 140 000 sledovateľov. Som na neho veľmi hrdá, pretože vo svojom voľnom čase pomáha ľuďom, ktorí to potrebujú. Starým, chorým, mladým, ťažko zdravotne postihnutým.